Keď sme bežali cez les
Bola som s kamoškami na ihrisku. Len tak sme sa povaľovali a lenošili. Zrazu prišli jedny odporný chalani z dediny a začali podbabrovať. Tak nám nedali pokoj, že sme sa báli, že nám ublížia...obkľúčili nás a začal sa vojna....my sme boli tri a oni šiesti.........bohužiaľ...obkľúčili nás tak, že sme nemali iné východisko.......iba hustý les na odľahlej strane ihriska. Utekali sme o dušu, sťa by nám za pätami horelo...mali sme výhodu, lebo chlapci boli na bicykloch a my peši...a na bicykloch cez les sa nedalo ísť...utekali sme...skrývali sme sa pomedzi stromy a občas sme sa aj podkli... Az lesom bola poľná cesta...dobehli sme ta... - uf....kde to sme??? - báli sme sa. Chlapcov sme nevideli... Kráčali sme po poľnej ceste, nevedno kam...keĎ zrazu sem uvideli obrovský dom...- ale to je predsa...!!! - nedopovedala som vetu a hneĎ som sa rozbehla tam. - To je predsa dom Kristíny!!! - ufučane som kričala dozadu, kde moje dve kamošky - Klaudia a Kristína - len dobehovali. Tina dobehla k svoju domu. zašli sme za starý sklad sena a učupili sme sa ta. čakali sme kedy nás chlapci nájdu ale vymysleli sme plán...ja ako správna detektívka som stále zo sebou nosila mapu našej dediny, baterku, šrúbovak a iné potrebné veci...prehladli sme si mapu dediny a ukázali sme kde by sme asi mohli byť. - My sme tam, a oni sú tu - povedala Klaudia a ukázala na mape 2 miesta. neboli od seba veľmi ďaleko....:(...to znamenalo. že prefíkaní chlapci o cchvíľu nájdu cestu ako sa k nám dostať....no nevzdávali sme sa a vonkoncom sem sa už nebáli! Veď o 5 metrov vo dvore bol Tinkin zúrivý pes...a nie jeden...dokonca traja! Môj orlí zrak a mačací sluch ihneĎ spozoroval postavu medzi stromami, ktorá sa rýchlo dupotajúco blížila.......- Ach nie! pozrite! už idú!!! - šialene som kvílila. Všetky tri sme ihneď utekali k Tinkynmu domu. Stíhli sme to...a chlapci boli nahratí!! :DDDDDDDDD......
Ešte kcem dodať, že takéto detektívky , ktoré som prežila na vlastnej koži nie sú vymyslené!
Komentáre
skoro presne