Klaudia Lehončáková
Smútok
Ruku zložím nad oči... Tam kdesi, tam kdesi
V diali vidím tatranské slnko.
Srdce mi puká v žiali...
Či už nevrátim sa domov???
Či už neuvidím rodnú vlasť???
Veľa otázok si môžem klásť...
Ach.....tie Tatry – moja rodná vlasť...
Mama... chýbaš mi... kričím darmo...
Vojna kvôli človeku neustane...
Čo má byť...stať sa musí...
A nech sa stane.... I keď smútok z toho
Na srdci veľký mám...k tebe Pane sa utiekam...
Vráť ma domov, vráť ma späť!!! Moje cesty
šťastne veď !!!
Komentáre